K tým mäsovým výrobkom len toľko….

….pokiaľ to budú ľudia kupovať tak ich tým výrobcovia budú kŕmiť. Žiaden zázrak sa nestane možno zanikne jeden výrobok a na trh príde ďalší pretože je legálne zdobiť tieto polotovarové výrobky prísadami, aditívami, udržiavačmi čerstvosti, farebnej stálosti nazvite si to ako chcete. O ich účinnej a nenápadnej škodlivosti niet pochýb. Otázne je  prečo toto ľudia kupujú….pretože v dobe internetu, množstva rôznorodých časopisov, mienkotvorných plátkov buď to ľudia nečítajú alebo víťazí lákavá cena? Alebo presvedčenie, že keď to predávajú tak to je jedlé? Možno to znie nadnesene ale podľa mňa je to prirodzená ľudská tuposť, lenivosť, pohodlnosť meniť zaužívané zvyky, učiť sa  nové veci  a radšej  ísť s klapkami na očiach smerom, ktorým nám je desaťročia predurčený…no to už je o inom.

Vonku zúri  konkurenčná vojna a v snahe predať a uľahčiť konzumentom už aj tak beznámahový systém varenia a prípravy jedla za každú cenu. Razíme model 10 hodín  v práci makať  od rána do večera v klimatizovanej miestnosti  za počítačom, kde  nás tlačí filtrovaný vzduch a žiarenie z monitorov, prídeme domov uštvaní a šup do seba pripravenú pochúťku len aby sme stihli dať dolu obal.V lepšom prípade mamy, mamičky na materskej alebo kto príde skôr domov aj niečo normálnejšie uvarí prípadne jeme pozostatky z víkendu. Obchodné centrá prispôsobené týmto podmienkam sú otvorené do večerných hodín, kde potom rýchlo nakupujeme takéto čerstvosti.Že „rodinný“ mäsiar v obchodíku? zabudnite a okrem toho toto remeslo  na Slovensku pomaly ide za dinosaurami. A my im  všetko toto doslova zožerieme. Čo keby sme tieto mäsové výrobky  a iné skvosty typu „šup do mikrovlnky“ prestali kupovať? Začnime zase normálne variť ako sa varilo kedysi a nevyhovárajme sa na ceny. Zapojme do nákupu mozog a urobme to s lásky ku nám. Veď načo denne zjesť 2 kilá jedla na osobu, keď v konečnom dôsledku to aj tak škodí. Alebo máte pocit, že keď nie je  plný stôl hocičoho/ len nech je plný/susedia vás ohovoria?

Na jeseň som učila variť  v jednej rodine, kde  bol  otec  po transplantácii pečene v rekonvalescencii a rozhodli sa prejsť celá rodina na makrobiotickú stravu. Dcéra ma požiadala o pomoc, nakúpili sme vhodné potraviny a začali so zmenou …všetko bolo v poriadku, všetkým to prospievalo až kým dcéra neodišla na študijný pobyt do zahraničia. Pani domu si nevedela poradiť s nákupom, zdalo sa jej to drahé, susedky krútili hlavou, že ako môže dať za pol litra oleja 10 eur…nuž vrátila sa do starých koľají viac menej. Píšem to preto, že nedávno som čítala na FCB výzvu jednej spoločnosti zaoberajúcej sa zdravou výživou, o tom ako bude ľudom určitý čas nakupovať zdravo…. Chvályhodná iniciatíva  avšak zmena musí prísť od nás, nie z premaľovania špajze „z modrej na ružovo“…čo z toho, keď do pohánkovej a špaldovej múky pomaly začnú liezť mole a kvalitný olej skončí ovenčený pavučinou po piatich rokoch v koši…. priznám sa takéto prípady mám aj ja v rodine a zatrúbila som na ústup…proti veterným mlynom poháňanými ignoranciou  sa bojovať fakt nedá. Ale nevadí … každý človek, ktorý sa odhodlá myšlienkou a činom niečo zmeniť, /nielen keď napríklad si už nezaviaže topánky alebo si na ne jednoducho nedovidí/ sa ráta do počtu. Do počtu ľudí, ktorí narušili diktát konzumnej spoločnosti,  ktorá likviduje naše zdravie a ako uroboros požiera svoj  chvost…

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s