Všeličo o RAW food, surovej zelenine, orechoch a mykotoxínoch.

 

Dnes sa chcem s vami podeliť o túto multiodpoveď  na vaše reakcie.

Píšete mi, pýtate sa,  prečo nerobím viac raw koláčikov a sladkostí. A to je pre mňa ďalší podnet na zopár dúfam  užitočných informácií pre vás. Už som viac krát naznačila, že raw strava  /ako to vnímam ja/  v posledných rokoch je skôr  tendenčnou záležitosťou  ako rozumnou voľbou  a má svoje pre a proti. Počula som viac krát od zástancov  komplexnej raw food,  že takáto strava im pomohla  zbaviť sa rôznych ochorení a zdravotných problémov. Opakujem už zo zvyku, že žiaden smer v stravovaní  nie je možné  celoplošne aplikovať na skupinu ľudí pretože strava ak má liečiť musí byť výsostne individualizovaná. Aj prevencia by mala byť personalizovaná podľa  veku človeka, telesnej konštitúcie a iných biolologických, epigenetických  a enviromentálnych faktorov.

A čo sa týka  raw food… nuž áno,  pokiaľ pridáte viac zeleniny a ovocia v tejto forme je to iba prospešné. Ale dlhodobo sa takto stravovať má aj svoje negatíva. V skratke, čo niekomu pomôže môže byť pre iného skazou. Vy, ktorí poznáte môj blog viete, že nemám rada rôzne extrémy v stravovaní, diéty a spásonosné ozdravovacie kúry či foodtrendy, ktoré sa s neúprosnou pravidelnosťou objavujú v médiách a už prvoplánovo  sú súčasťou gastro a foodbiznisu a výplodom marketingových stratégií. Napriek tejto čitateľnosti, ľudia sú zmätení a nevedia čomu a komu dôverovať. Dezorientujú sa v záplave informácií a pri dobrom úmysle naučiť sa kategorizáciu potravín podľa jin a jangu či  personálnu  príslušnosť k elementu dreva a kovu im unikajú  podstatné  informácie o bezpečnosti potravín a o skutočných nástrahách, s ktorými sú nevedome ale isto, denne konfrontovaní.

 

Iba surová zelenina?

No jednoznačne surová zelenina je naozaj veľmi  dôležitá. Možno najdôležitejšia. Ale aj tá varená má obrovský význam.  Na kurzoch varenia  sa snažím ľuďom vysvetliť a názorne predviesť ako dlho sa má, ktorá zelenina  tepelne upravovať aby sa zmysluplne a efektívne využili rôzne fytochemikálie, ktoré obsahuje. Napríklad  zelenina s obsahom síry  a termolabilných vitamínov /C,B/ by sa mala upravovať čo najkratšie hlavne ak ide o aj o využitie glukozinolátov /izotiokyanátov/. Ide o prospešný účinok týchto zložiek využiteľných v prevencii onkologických a iných civilizačných ochorení. Jedná sa najmä o zeleninu z čeľade cesnakovitých /Alliaceae/ a kapustovitých /Brassicaceae/ čiže brokolica, romanesco, ružičkový kel, kel, kel čierny, karfiol a ostatné druhy kapusty. Surové by sa mali konzumovať tiež rôzne druhy  zelených listových šalátov pokiaľ človek nemá problém s ich trávením pri niektorých ochoreniach ale to je už súčasťou špecifických diét.

Naopak zelenina s obsahom solanínu / toxický alkaloid/ by sa mala určite tepelne upraviť, to platí čiastočne i v prípade  paradajok. Tie ak sú zrelé solanín neobsahujú  ale ich najcennejšia zložka karotenoid lykopén  je využiteľný pre telo práve v tejto úprave pre lepšiu absorpciu a podľa možnosti v sprievode tukovej zložky – ideálne olivový olej. Solanín obsahuje zelenina z  čeľade ľuľkovité napríklad zemiak aj baklažán, ktorý je veľmi zdravý ak sa konzumuje opečený spolu so šupkou pre obsah farbiva,  antioxidantu  antokyanínu. Napadlo ma spomenúť makrobiotikov a ich hodnotenie  zeleniny podľa kvality energií s prísnym výberom a naopak vylúčením konzumácie nevhodných druhov a s ich preddefinovanou tepelnou úpravou zeleninových jedál ale to je už iná parketa.

Celkovo tepelne je lepšie upraviť zeleninu z farebného spektra okolo červenej. Mrkva a repa  je viac  osviežujúca i surová ale využijeme z nej niektoré zložky inak ako u varenej zeleniny. U povarenej  mrkvy je prospešnejší  betakarotén ako prekurzor vitamínu A vo forme all trans /druh izomerov forma alltrans betakarotén a cis betakarotén/. Podobne je to u paradajok. Samozrejme tieto zeleniny obsahujú aj vitamín C, ktorý sa degraduje časom už pri zbere,  takže ak ho chceme využiť, môžeme časť plodov konzumovať v surovom stave. Cielene ako prevencia pred ochorením prostaty u mužov je vhodné pitie sterilizovanej paradajkovej šťavy s kvapkou olivového panenského oleja, tekvicového alebo pestreca mariánskeho. Podotýkam, že dôležitý je aj fakt odkiaľ zelenina pochádza a dovážané januárové paradajky by som zaraďovala do jedálnička čo najmenej. Postačí, keď letná farebná zelenina bude lokálna a nemusí byť ani v bio kvalite… u niektorých druhov zeleniny to nemá žiadny podstatný význam a pridanú hodnotu. Na konzumáciu surovej zeleniny by sme sa mali zamerať teraz v lete a v zime si dopriať koreňovú zeleninu alebo fermentované a kvasené úpravy zeleniny.

Tiež vás zaujíma ako treba umývať zeleninu. Nuž netreba ju určite máčať v zriedenom roztoku peroxidu vodíka s vodou ale umyť áno. Pod tečúcou vodou koreňovú zeleninu zvlášť, aj ostrúhať nie iba umyť. Nevieme aké mikroorganizmy stretla zelenina v pôde a ako bola dopravená na náš stôl. Ak ju máte v záhrade tiež by som neriskovala aspoň v prípade malých detí. Niektoré minerály v pôde sú užitočné ale vzhľadom na znečistené prostredie, v ktorom žijeme  to odporúčať nebudem. Zeleninu a ovocie neumývajte už  nakrájané na kúsky ale iba v celku po očistení.

IMG_0909

 

Čo sa týka  letného sezónneho ovocia  tak  teraz, všetko a denne :). Nemusíte ho jesť na kilá a pozor na tie s vyšším obsahom cukru, aby bolo zdravé a bez náznakov plesne. Upozorňujem na preferenciu drobného ovocia ako maliny, černice, jahody, moruše, ríbezle, ostružiny , brusnice a žltý cukrový melón pre stresujúcich sa a červený vodný melón, ktorý treba jesť samostatne a veľa. Iné je to v prípade sušeného ovocia, o tom práve táto téma.

Sušené ovocie môže byť  kritické v prípade ak ide o  ovocie distribuované do našich končín z južných tropických a subtropických destinácií. A to sa týka tiež orechov, zŕn a korenín. Žiaľ v poslednej dobe/ pár rokov, sledujúc  info z VÚP, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a iných zdrojov/ platí,  že opatrnosti naozaj  nikdy nie je dosť zo strany spotrebiteľa ak by teda o nejakej hrozbe spotrebiteľ tušil.  A z mojej strany odkazujem : vďaka, týmto inštitúciám za monitoring potravín  ku nám dovážaných a opatrenia, ktoré v tomto smere podnikajú. I keď pravdou je, že nie všetky kontaminované potraviny možno zachytiť včas. A  za všetkým je opäť biznis. Fenomén zdravej výživy  dopomohol ku  výskytu dobrodruhov, ktorí sa podujali dovážať hocičo a nakupovať hocijako a ani sa nenazdáme a už to máme v regáloch. No našťastie nie vždy to ide ako po masle.

Na to aby sa mohli predávať tieto komodity u nás existuje tzv. Kodex Alimentarius o spracovaní a distribúcii. Jeho  hlavným cieľom je zabrániť  kontaminácii potravín plesňami /mikromycéty/ a ich produktmi mykotoxímni, najčastejšie aflatoxínmi, ochratoxínmi, patulínom, deoxynivalenolom  alebo zearalenónom. To v akej kvalite sa ku nám tieto lahôdky/pistácie, kešu, paraorechy, makadamové orechy, arašidy, figy, ďatle, klinčeky, škorica, obilniny,  atď /dostanú závisí od agronomických postupov a enviromentálnych faktorov v danej oblasti a od jednotlivých krokov v procesoch spracovania surovín.

 

Prečo sú plesne a ich produkty mykotoxíny  nebezpečné?

Iste ste  už zachytili, že v prirodzenom  prostredí  prispôsobenom k životu / i v ľudskom tele/ si  spolunažívame  bez možnosti výberu  s mikroorganizmami  ako sú baktérie a huby /plesne/. Niekedy v symbióze s nimi a oni s nami, inokedy menej. Mikroorganizmov sa nemusíme pokúšať za každú cenu zbaviť,  pretože sú súčasťou budovania nášho imunitného systému a v prírode majú svoj význam kontrolujúc rovnováhu života.

Tak ako som hore spomínala mikroorganizmy/ plesne, baktérie/ s ktorými zdielame našu planétu vedia podstatne ovplyvniť kvalitu nášho bytia. Teraz sa chcem však zamerať na plesne a iste ich nebudem hádzať do jedného vreca, veď sú aj tie gurmánske, ušľachtilé a prínosné pre zdravie. Tu sa však jedná o toxické produkty plesní tzv. mykotoxíny, rodu Asperrgilus Flavus, Parasiticus, Ochraceus a rodu Fusarium, ktoré svojim tichým a nenápadným dlhodobým pôsobením dokážu na zdraví jednotlivca napáchať  fatálne škody. Do nášho organizmu preniknú alimentárnou cestou /stravou/ a vdýchnutím  častíc hubového mycélia v kontaminovaných priestoroch. Mykotoxínov  je známych viac ako 400 druhov a tie ktoré som menovala boli i v minulosti pôvodcami endemických otráv populácie a zvierat. Ich význam sa i dnes napriek výskumu a štúdiám u verejnosti podceňuje. Spôsobujú chronické ochorenia obličiek/nefrotoxický účinok majú hlavne ochratoxíny/ a pečene /hepatotoxický účinok aflatoxínov/ a tiež môžu spôsobiť neplodnosť, imunitné a hemoragické ochorenia a majú teratogénne účinky na plod v tele matky. Podľa epidemiologických štúdií, následkom napadnutia organizmu mykotoxínmi  vznikajú nefropatie a následne nádorové ochorenia močového mechúra. Mykotoxíny boli náhodne objavené u darcov krvi v plazme a tiež vo vzorkách materského mlieka. Aflatoxín B1 a ochratoxín A v etiológii ochorení  stoja za tukovou degeneráciou vnútorností – steatóza pečene,  nekrózou  hepatálnych  buniek a encefalopatiou  u detí, postvakcinálnymi komplikáciami, náchylnosťou  k alergiám, infekciám a rakovinovým ochoreniam. Plesňami rodu Fusarium je produkovaný nebezpečný  mykotoxín estrogénovej povahy zearalenón zodpovedný za hormonálne poruchy, neplodnosť, predčasné dospievanie a patologické ochorenia ženských pohlavných orgánov.

Na mykotoxínoch je nebezpečná ich neviditeľnosť. Nevieme, ktoré potraviny sú kontaminované, pleseň nemusí byť viditeľná. Preto je ťažké rozoznať kvalitu potravín senzorickým hodnotením. Mykotoxíny pre svoj rast potrebujú vlhké a teplé prostredie. Možnosť ich vzniku znásobuje prítomnosť škodcov a hmyzu.  Aflatoxíny aby  mohli byť produkované potrebujú vlhkosť vzduchu nad 70% a teplotu nad 10 stupňov celzia. Sú takmer nezničiteľné a tepelnou úpravou sa ničia iba čiastočne. Obsah najtoxickejšieho  aflatoxínu  B1  sa napríklad pražením u arašidov zníži cca o 70% a u  aflatoxínu B2 o 40% čiastočne je degradovaný aj ochratoxín. Pre našu relatívnu bezpečnosť, môžeme urobiť zopár opatrení. To znamená kupovať produkty v bio kvalite /aká taká záruka/, podľa možnosti európske bez tisíciek km strávených v kontajneroch. Zrná, semienka, sušené ovocie k častejšej konzumácii si taktiež  zadovážme  z nášho biotopu z domáceho zdroja, vhodne balené /potravinový kódex/  a nie po dátume spotreby.  A  doma ich uskladňujme tak aby neboli na vlkom a svetlom mieste a v teple. Samozrejme aj plody z našej lokálnej produkcie môžu byť kontaminované tiež pri nevhodnej manipulácii počas procesu spracovania a následného nesprávneho uskladnenia v domácnosti. Niektorí  odborníci odporúčajú napríklad vlašské orechy mraziť /strácajú chuť/ alebo zavárať, iní ich udržiavať  krátko v chladničke ale môžu sa tiež uskladniť na tmavom avšak  suchom mieste vo vzduchotesných  sklenených nádobách maximálne jednu sezónu. A ešte  konzumentom  pečiva a chleba pripomínam, že mykotoxíny sa tvoria i v týchto pekárenských výrobkoch.

Taktiež nemej podstatným faktorom možnej  otravy mykotoxínmi je  DENNÁ  konzumácia dovozových orechov, semienok a sušeného ovocia. Určite schvaľujem,  denne v rámci prevencie /minerály, tuky,  omega3 mastné kyseliny/ zjesť  za hrsť orechov /vlašské, lieskovce, píniové či cédrové spolu s tekvicovými či slnečnicovými semiačkami/ avšak inak sa pozerám  na vegána, ktorý sa denne živí  takouto stravou /zrná, obilniny, sušené ovocie hlavne v zime/. Z tohto hľadiska ide o extrémne nebezpečenstvo  a preto  rozumný výber je na mieste. Nie je priestor na opis rôznych food story mojich známych a náhodne okoloidúcich ale už ma máločo udiví. Verte mi, že ľudia sa dokážu premyslene živiť aj úplnými nezmyslami. Pistácie, kilo týždenne no a?… veď sú zdravé.  A tiež, nedá mi spomenúť moju známu, starostlivú a trendovú mamičku, ktorá svojim deťom takmer denne pripravuje raw koláčiky a dobroty výhradne z hore spomínaných surovín a detičky sú v predškolskom veku. Po upozornení na túto možnosť,  frekvenciu koláčikovania upravila no a hlavne,  že prišlo  aj to leto s čerstvým ovocím. Skúste sami porozmýšľať, čo všetko môže byť v tých nepečených dobrotách okrem očakávaných benefitov. Ľudia majú pod nosom  vždy toľko možností  ale ovplyvnení tým čo je ,,in“ sa zacyklia do ulity,  kým ich nepreberie z eufórie objavu foodgrálu, nejaká  nová hi/p/stéria  alebo  nečakaná zdravotná komplikácia :).

 

Ako  sa chrániť?

Tak ako som vyššie spomenula. Kvalitný zdroj, premyslený výber  nie vo veľkom množstve. Pridať do stravy prvky  podporujúce antifungicídnu liečbu ako biotín, grepové výťažky, cesnak, medvedí cesnak, kurkumu, capsaicín, bylinky, atď.  K tomu dobrá správa: správne fungujúci imunitný systém, zdravá pečeň a veľa antioxidantov z denného príjmu vyváženej  kvalitnej stravy, sťažia mykotoxínom možnosť  napáchať priveľa škôd.

A ako vždy striedmosť a pestrá strava pripravená z jednodruhových potravín  a nie pričastá konzumácia stereotypných surovín je tá zlatá stredná cesta.

Problém kontaminácie  surovín mykotoxímni sa rieši v rámci Všeobecných princípov  HACCP a ich  implementácie  v oblasti produkcie  na úrovni európskeho spoločenstva. Napriek tomu, že to znie hrozivo  proeurópsky a administratívne je to jednoznačne plusom i z toho dôvodu, že existuje veľa ochorení pečene a obličiek nejasnej etiológie a mykotoxíny sú jednou z možností, na ktorú treba upozorniť bez zámeru vyplašiť.

Nakoniec suroviny na výrobu raw dobrôt  používam aj ja ale v rámci segmentu raw –surovej stravy je to u mňa iba občasné spestrenie  jedálnička. Nosným prvkom by mala byť čerstvá zelenina a ovocie z nášho územia od poctivých  pestovateľov, ktoré majú najväčší ochranný a zároveň nutričný  význam a pri ich konzumácii  nám takéto riziká určite nehrozia.

 

P.S. nabudúce, keďže táto téma je široká a naliehavá, sa budem venovať  konzumácii živočíšnych produktov ako mlieko, ryby či vajcia v raw food segmente a možným kontamináciám. Niektoré podtémy:

 

A pozrite občas tento užitočný link napríklad…

http://www.svssr.sk/potraviny/spotr_info_stevia.asp

 

 

 

 

 

Zdroj:

PARENTE, E., COCOLIN, L., ERCOLINI, D., VANNINI, L., Food Safety and Food Biotechnology: Diversity and Global Impact, Bologna: University of Bologna, 2006

SMITH, J. E., LEWIS, C. W., ANDERSON, J. G., SOLOMONS, G. L., Mycotoxins in Human Nutrition and Health, Brussels: EC DG XII: Science, Research and Development, 1994

PIECKOVÁ, E., Aktuálne o mykotoxínoch, Mykologické listy, 2001

 

Špaldové osie hniezda s ryžovým sirupom a hroznovou múkou

Tieto osie hniezda s použitím netradičných múk som vymyslela pre spolužiakov mojej najmladšej dcéry v rámci Food  revolution dňa. Ide o milú aktivitu, ktorá by mala trocha ,,nakopnúť ” ľudí k premyslenému výberu potravín, čo s potešením konštatujem, že sa aj darí, vidiac v poslednej dobe  záujem o zdravšie suroviny. Osie hniezda sa vydarili a neboli sťažnosti ani na ,,bodkovanú“  :)  konzistenciu,  vďaka vláknine z použitých múk. Naopak detičky si opäť takúto desiatu u mňa objednali.

Použila som múku z hroznových jadierok, ktorá má tmavú farbu, cítiť ju v obsahu múk hrozienkovou chuťou a hlavne obohatí koláčik o polyfenoly  proantokyanidíny, ktoré majú prospešný účinok pre organizmus. Chránia  pred ochoreniami hrubého čreva, bránia šíreniu infekcií a regenerujú spojivové tkanivá v cievach. V kombinácii s múkou z makadamových orechov sú silnou zbraňou v boji proti voľným radikálom. Podporujú  činnosť imunitného systému obsahujúc vitamín E, tiamín /B1/, nenasýtené mastné kyseliny a esenciálne aminokyseliny a kopec minerálov.Takže ak občas investujete do múk a urobíte takéto osie hniezda alebo iné dobroty  vaše deti vám budú povďačné za zdravú desiatu či raňajky i keď  teraz to možno ešte nevedia budúcnosť a cesta k prevencii prinesie svoje ovocie. Tieto múky sú síce drahšie ale používajú sa v malom množstve do pečenia  približne, 10 až 15 % z celkového obsahu výrobku. Miesto cukru som použila ryžový sirup, nízkoglykemické sladidlo bez obsahu  pridanej fruktózy. Ak ho neviete zohnať môžete použiť trstinový cukor.

P1110205

P1110212

P1110214

P1110220

P1110225

P1110235

IMG_2673

 

 

Potrebujeme:

 

830gr špaldovej múky hladkej

50gr múky z hroznových jadierok

50gr makadamovej múky /z makadamových orechov/

60gr kvasníc v bio kvalite

120gr masla kvalitného živočíšneho 82%

120gr bieleho jogurtu

4dcl mlieka vlažného

4lyžice ryžového sirupu

1vajíčko

80gr sušených hrozienok v bio kvalite /namočíme do vody alebo rumu J/

1lyžica kokosového cukru na posypanie

1vajce na potretie

80gr masla na potretie

2 lyžičky mletej škorice

100% kakaový raw prášok 2 lyžice

Strúhaný kokos v bio kvalite 2 lyžice

 

Postup:

 

Špaldovú múku dáme do veľkej  misy, urobíme jamku a do vlažného mlieka /1dcl/ rozdrobíme droždie a dáme na 20 minút do tepla aby sa urobil kvások. Môžeme pridať štipku cukru. Ak nám kvások retiazkuje pridáme ostatné múky, vajíčko, jogurt, maslo, ryžový sirup a vlažné mlieko a vypracujeme rukou hladké, pevné cesto ako na obrázku. Miesime dôkladne aby sa spojili všetky ingrediencie, minimálne  5 minút. Necháme na teplom mieste pod utierkou nakysnúť približne hodinu a štvrť.

Na pomúčenej doske vyvaľkáme obdĺžnik asi 30 cm x 40 cm a výška cesta by mala mať 0,8 cm. Cesto natrieme rozpusteným maslom zmiešaným so škoricou a troškou makadamovej múky. Posypeme kokosovým cukrom a namočenými hrozienkami. Zvinieme a krájame na 2cm široké diely. Cesto môžeme posypať kakaovým práškom alebo aj kokosom, základom je vždy maslo. Osie hniezda poukladáme na plech vyloženým papierom na pečenie  s medzerou vo vzdialenosti  3cm medzi  hniezdami. Povrch potrieme vyšľahaným vajíčkom. Pečieme v teplovzdušnej rúre vyhriatej na 180 stupňov cca 20minút. Z tejto dávky vám vyjde približne 40 ks osích hniezd. Recept môžete urobiť i v bezlepkovej verzii ak použijete zmes bezlepkovej múky Schär mix B a 20% amarantovej múky z pôvodného objemu špaldovej hladkej múky.

 

 

 

Zeleninová polievka s batátmi a cviklou

Multizeleninová polievka opäť s bylinkami a batátmi /sladkými oranžovými zemiakmi  je ich bežne dostať aj v reťazcoch/. Obsahuje veľa vlákniny a minerálov, vitamín E,C, karotény, minerály  a dôležité polyfenolové antioxidanty. Všetky tieto látky vykazujú vysokú antioxidačnú aktivitu /protizápalovú, protinádorovú/ prostredníctvom rôznych mechanizmov. Polyfenoly inhibujú enzými zodpovedné za produkciu superoxidového aniónu/radikálu/ a iných voľných radikálov. Tento súboj nášho organizmu s voľnými radikálmi prebieha neustále. Preto treba využiť aj iné zdroje  antioxidantov, ktoré ochraňujú naše telo na viacerých úrovniach v rôznych štruktúrach a dráhach ako superoxiddizmutáza a glutation. Výborným dostupným zdrojom  je bežná zelenina ako kapusta, kel, brokolica, obilniny a vôbec rastlinná potrava a tiež živočíšna, kvalitná a v rozumnej miere.

Podľa dostupných informácií majú polyfenoly v potrave túto aktivitu vyššiu ako vitamíny. Batáty, kel, cvikla, mrkva, paštrnák, obsahujú vlákninu, ktorá je asociovaná s pôsobením fenolickej kyseliny ferulovej a tiež s estermi kyseliny kávovej/kys.chlorogénová/. Preto je dobré batáty konzumovať často a tiež v tepelnej úprave so šupkou. Cvikla obsahuje betaín/3metylglicín/môže sa podielať na metylácii, farbivo betakyanín a aktívny S- adenozylmethionín, ktoré sa vzájomne doplňujú s vitamínmi skupiny B pre správny a využiteľný metabolizmus prijatých živín. Maximálne využitie je podporené olivovým olejom, kurkumou, rascou, kumínom, škoricou, čerstvým bobkovým listom, klinčekmi, zázvorom, čerstvým ligurčekom a petržlenovou vňaťou/apigenín, myristeín/ na záver.

A keďže táto hyperzdravá polievka neobsahuje mäso, obohatila som si ju po dovarení pár zrnkami včelieho peľu pre obsah vitamínu B 12 a ešte niečo navyše. Polievka má sladšiu chuť pre dostatok mrkvy, batátov a paštrnáku takže to vôbec nenarušilo pôvodnú chuť. Ale to tam dávať nemusíte to je môj úlet .Ešte na záver,  táto polievka je vhodná pre ľudí s reumatoidnou artritídou a ako prevencia pred ochoreniami hrubého čreva.

IMG_2669

IMG_2666

 

Potrebujeme:

 

5 veľkých mrkiev

3 stredné cvikle

1veľký paštrnák

Polovica menšieho kelu

2 veľké batáty

1 červená cibuľa

3 lyžice olivového oleja

Pol malej lyžičky kurkumy

4 celé klinčeky

Štipka škorice

Nové korenie 5 guličiek

Čierne mleté korenie z mlynčeka

2 bobkové listy, dávam čerstvé

3 cm kúsok čerstvého zázvoru, ošúpať a nakrájať na drobné kúsky

3 vetvičky tymiánu

Hrsť čerstvého ligurčeka a tiež jednu petržlenovej vňate nasekanej

Na špic noža kumínu a mletého koriandru  /môžete použiť aj rascu miesto kumínu /

Pol malej lyžičky soli alebo lyžica solčanky /zeleninová soľ/

3 – 4 l vody

 

Postup:

 

Do hrnca dáme olivový olej, ohrejeme kurkumu a suché koreniny a ihneď pridáme červenú cibuľu nasekanú na drobno, zázvor  a kel nakrájaný na pásiky. Krátko orestujeme a premiešame. Pridáme na kolieska nakrájanú mrkvu a paštrnák, premiešame  a nakoniec  na kocky nakrájanú cviklu a batáty. Zalejeme vodou a vložíme umyté bylinky/tymián, bobkový, list/ a varíme cca hodinu a pol. Pred dovarením ochutíme korením z mlynčeka a soľou. Po vypnutí posypeme polievku čerstvou  petržlenovou vňaťou a ligurčekom alebo čerstvým koriandrom. Polievka má príjemne sladkú chuť, nezahusťujeme ničím a jeme bez chleba.  V polievke je dostatok vlákniny. Na záver môžete pridať pár kvapiek chilli oleja alebo kvalitného panenského oleja napríklad  sezamového, avokádového či tekvicového.

 

 

 

O jedinom účinnom detoxe

Myšlienka napísať týchto pár viet mi preletela hlavou krátko po Vianociach, keď som si všimla na fcbuku  zvýšený počet zhmotnených povianočných prežieracích :) výčitiek v podobe množstva detoxov. Rôznorodých samozrejme a zaručene účinných od ovocných cez uhorkové a pomarančové v kombinácii s acai či výťažkami  zo zelenej kávy, opäť sa oprášil jačmeň a chlorella a ani rôzne sety a výplachy viacsmerné nesklamali. Všetky tie neery a iné zlepšováky, ktoré vám jednoznačne vyženú toxíny z tela na nás začnú útočiť o to viac s pribúdajúcimi teplotami a prichádzajúcou jarou.

viac na horecka.sk

 

o hubách…Hliva v ovsenej placke s baklažánom, cuketou a tofu a iné

Betaglukány a polyfenoly  v potravinách alebo …

ako podporiť imunitu pomocou húb /shitaké, hliva ustricovitá/ a zeleniny.

Na začiatok, nič nové pod slnkom ako vždy spoľahlivo múdra príroda nám ponúka rôzne možnosti obživy a zároveň ochrany ľudského organizmu.A je na nás ako využijeme v dnešnej dobe vedomosti a informácie, ktoré poskytuje  súčasný výskum prostredníctvom médií  a tiež tie nemenej dôležito uchovávané v tradíciách. Určite ste počuli o pôsobení betaglukánov na imunitný systém. Niektorí lekári alebo výživoví  poradcovia ich odporúčajú vo forme vitamínových  doplnkov, imunostimulačných preparátov, ktorými je trh presýtený. Ja sa však nebudem venovať izolovanej forme betaglukánu v doplnkoch, i keď ich účinnosť je preukázateľne užitočná. Betaglukány sa totiž nachádzajú v potravinách, ktoré podľa voľby, denne môžeme využívať v jedle.

Čo sú betaglukány? Sú to polysacharidy, polyméry glukózy, ktoré tvoria stavebnú časť bunkovej steny  väčšiny húb a kvasiniek. Nachádzajú sa v rastlinách a mikroorganizmoch tiež vo forme granúl v cytoplazme bunky. Podľa posledných poznatkov sa im pripisujú imunomodulačné vlastnosti, schopnosť stimulovať hladinu cholesterolu a glukózy, pohlcovať mikotoxíny, liečiť dermatologické ochorenia a v konečnom dôsledku môžu pomôcť v boji proti onkologickým ochoreniam. Najznámejšou potravinou obsahujúcou betaglukán, dostupnou v našich končinách je hliva ustricovitá  /pleurotus ostreatus/, ktorá sa dá vypestovať v domáci podmienkach a jej predaj u nás je celoročný. Je lepšie konzumovať mladé plodnice, u starších sa občas objaví horká chuť. Ďalšia huba s týmito výnimočnými vlastnosťami, ktorej treba dať priestor v našich kuchyniach je húževnatec  jedlý/shiitake/ lentinula edodes pôvodom z Ázie.  Hoci huby obsahujú bielkoviny,  tuky aj cukry ich energetická hodnota je nízka však nutričná hodnota húb má svoje opodstatnenie. Obsahujú vlákninu /chitín/ pre správne trávenie, minerály, vitamíny, aminokyseliny, terpény a steroidy a iné fytolátky.Čerstvé huby majú cca 90% podiel vody čiže pri sušení sa ich hmotnosť zníži takmer desaťnásobne. Sušina húb obsahuje 5-40% bielkovín. Bielkoviny majú najväčšie zastúpenie a v menšej miere tuky aj cukry. Významnou zložkou sú však aj aromatické vlastnosti /terpény/. Okrem týchto druhov sú aj iné hodnotné huby napr. kuriatka, hríby a pečiarka poľná /šampiňón/u všetkých však platí s mierou. Za  dennú dávku pre dospelého jedinca sa pokladá pokrm pripravený z maximálne 200gr čerstvých húb. Znášanlivosť húb je u každého iná však za bezpečné sa považujú ku častej konzumácii práve hlíva a shitaké. Kuriatka napríklad  obsahujú cenný provitamín A ale majú iba 4% stráviteľnej bielkoviny, čiže niekto by mohol mať s ich trávením problém. Zase pečiarky alebo šampiňóny sa neodporúčajú podľa niektorých mykológov /Pavol Škubla/ konzumovať často napriek dobrej  stráviteľnosti a esenciálnym aminokyselinám pre toxín agaritín vedúci k ochoreniam pečene.Ďalší mykológovia tvrdia,  že sú výživné  a najchutnejšie surové, bezpečnejšie sú však tie umelo pestované.

Po dôkladnej ,,sondáži“ som toho názoru, že ak šampiňóny tak raz do týždňa a tepelne upravené a nie malým deťom do 20 kg pre istotu. Huby dokážu z prostredia vstrebávať i rôzne jedovaté prvky /arzén, ortuť, kadmium, chróm/  a tiež je diskutabilný ich zber v spádových industriálnych oblastiach, ktoré sú zdrojom škodlivých emisií. Považujem za potrebné vás o tom informovať avšak určite nie vyplašiť, pretože imunitný systém zdravého človeka sa s malými náhodnými dávkami vysporiada, užitočnejšie je však poznať zdroj – miesto zberu. Čo sa týka  hlivy a shitaké sú pestované na farmách, dúfam v kontrolovaných podmienkach. Pozitívom je,  že na Slovensku máme dosť kvalitných dodávateľov.Huby sú takmer rovnocenným bielkovinovým  zdrojom ako mäso aj tu platí však  premisa ,,všetko s mierou“. A v praxi tieto dva druhy bielkovín nemiešajte prosím. Mäso na hubách a aj na smotane  je síce populárne ale pre  náročný spôsob trávenia nie najšťastnejšia kombinácia….úprimne, fascinujú ma pri čítaní rôznych publikácií /atlasoch/ o hubách ich kreatívne odporúčania  o  využití priameho spracovania húb v kombinácii s mäsom a vajciami a mäsom a smotanou a vajciami …:). Fajn, autori o zdravom stravovaní zatiaľ ešte nepočuli  alebo  vlastne tu ide iba o morfológiu a začlenenie druhov, varovanie pred rôznymi  otravami veď chvála im aj za to. Rady ako tú hubu vlastne čo najkomplexnejšie využiť pre jej liečivé vlastnosti musíme hľadať  pracnejšie.

Takže ako nato:

  1. používajte kombináciu  zeleniny a húb –  ak sa vám to zdá ,,nemastné neslané” tak použite napr. pri gratinovaní zeleniny kvalitný syr parmezán, pecorino, goudu alebo aj  na studeno s bryndzou, či dochutiť pestom alebo jogurtovým dressingom
  2. kombinujte huby a škroby, sacharidy /obilniny, ryža, zemiaky, celozrnný chlieb/ aj cestoviny ale skúste celozrnné ak už…
  3. huby a strukoviny
  4. huby a tofu, tempeh
  5. huby a v zeleninových polievkach
  6. huby a semienka /ľan,sezam,slnečnica/
  7. urobte si domáce korenie z húb

Domáce korenie z húb – vysušené huby /ideálne na slnku vitamín D/ pomelieme a spolu s mletým čiernym korením, rascou mletou, mletými horčicovými semienkami  uzatvoríme v plastovej alebo sklenenej nádobe a označíme dátumom výroby.

  • Ak chcete jesť nevyhnutne huby s vajíčkami  tak vajíčka si dajte varené na tvrdo alebo na mäkko k narýchlo orestovaným hubám /hlíva, shitaké/- vajíčka takto upravené  majú  najlepšie využitie pre organizmus.
  • Používajte túto zeleninu: baklažán, tekvica hokkaido, cuketa, ružičkový kel, kel, mrkva, cesnak, červená a biela cibuľa, repa červená, paradajky, špenát, mangold tieto všetky majú významné zastúpenie polyfenolov, flavonoidov a iných dôležitých fytolátok, ktoré sú prospešné  tak isto ako známe vitamíny.
  • Strukoviny: bôb, červená šošovica, šošovica, fazuľa azuki, biela, strakatá, mungo.
  • Obilniny:  ovos a jačmenné krúpy /betaglukány/, quinoa, bulgur, pohánka, polenta, kuskus.
  • Hubu shitaké môžeme doplniť v tepelnej úprave s riasami hijiky, takéto jedlo nám poskytne zvýšený prísun minerálov /vápnik/ a vitamínov. Pravidelnou konzumáciou 2 x do týždňa pomôže stimulovať imunitný systém a reguláciu tlaku.

IMG_2266

Hliva s baklažánom, cuketou,  a tofu  v ovsenej placke  /4 porcie/

Tento recept pôsobí ako prírodné prebiotikum stimulujúce zdravú črevnú mikrofloru. Použila som ovsenú múku a ovsené krúpy, spolu s hlivou, baklažánom a cuketou. Ovos obsahuje vitamíny skupiny B, lecitín, betaglukán, železo a iné dôležité minerály.

Na ovsené potrebujeme placky:

300gr ovsenej celozrnnej múky

200gr špaldovej múky hladkej

100gr uvarených zemiakov

Soľ morská

Voda podľa potreby

Z múky a uvarených zemiakov vypracujeme na doske pevnejšie cesto ale poddajné. Vyvaľkáme guľaté  placky do požadovanej veľkosti a opečieme krátko do 2 minút na panvici. Nesmieme ich piecť  na slabom ohni a dlhšie, pretože  stvrdnú a nebudú sa dať zavinúť.

P1080999P1080995P1080996

Na grilovanú zeleninu potrebujeme:

Kurkumu pol lyžičky

Olivový olej 3lyžice

200gr hlivy ustricovitej

1 baklažán

1 menšiu cuketu

100 gr tofu

50gr čerstvých listov repy a mladého špenátu

Gomasio- sezamové a ľanové semienka

Rascu, korenie, saturejku

Príprava:

Na panvici ohrejeme olivový olej,  pridáme kurkumu, rascu, bylinky a orestujeme tofu, hlivu s baklažánom a cuketou na silnejšom ohni aby sa voda rýchlejšie odparila. Dochutíme soľou a mletým korením. Teplú zeleninu a tofu  posypeme podľa chuti gomasiom ,čerstvými listami špenátu a repy, dáme do placky a môžeme ochutiť troškou domáceho  bazalkového alebo paradajkového pesta s lyžicou kvalitného jogurtu.

Zapekané chlebíky  s hlívou, mangoldom a parmezánom

IMG_2258

IMG_2265

Podobne si pripravíme ďalší pokrm, keď grilovanú zeleninu s hlivou dáme na opečený celozrnný chlieb a posypeme pecorinom, bryndzou, parmezánom alebo iba dekorujeme čerstvou listovou zeleninou. Ak budete pripravovať huby shitaké, pridajte na záver mangold alebo malé množstvo /lyžičku/ namočených  riasy hijiky krátko orestovaných  na panvici.

Čo sa týka tepelnej úpravy mala by byť krátka do 10 minút a zeleninu obsahujúcu vitamín C a B9 / kyselinu listovú/ upravujeme nakoniec  /špenát, brokolica, listy červenej repy, mangold/  alebo pridávame čerstvú /klíčky/ listová zelenina.

Na záver ešte  pár slov.Je pravdou, že takéto využitie glukánov zo stravy optimálne nepokrýva zvýšené nároky na určité druhy liečby zníženej imunity. Je však jej  súčasťou  a tiež prevenciou. Ak je človek presvedčený,  že mu pomôžu iba vitamínové doplnky napríklad z hlivy nech siahne po slovenskom výrobku alebo českom. U nás máme bohaté skúsenosti s prípravou a izoláciou toho zatiaľ najvyužiteľnejšieho fungálneho  betaglukánu, inhibítora ochorení spojených s nádorovým bujnením. Hľadajte na výrobku označenie betaglukánu vo forme 1,3 / 1,6. Jedná sa o označenie pozície uhlíkov v reťazci viazanom väzbami /viazanie glukózy/ na uhlíkoch  a na menších postranných reťazcoch. Nevyhadzujte zbytočne peniaze za neoverené multikomplexy  alebo ak chcete aj  inú možnosť, veľmi dobrá huba na podporu imunity je imperfektná forma huby tzv. čaga- ryšavec šikmý /Inonotus obliquus/.Pije sa vo forme čaju a rôznych kombinovaných odvarov podľa potreby jednotlivca. Ak budete využívať v dennom stravovaní viac imunitných stimulantov zo zeleniny, ovocia a obilnín mali by ste si udržať telo v kondícii a je predpoklad, že drobné infekcie a  ,,sezónne“  ochorenia  si dokáže váš organizmus vyliečiť sám bez podpory vitamínových doplnkov.

Sophora Japonica zdroj rutínu

Dávam do pozornosti výnimočnú rastlinu Sophoru Japonicu, ktorá sa používa vo východnej tradičnej medicíne. Pochádza z Číny a Japonska a darí sa jej v miernom podnebnom pásme, čiže aj u nás. Je to vlastne okrasný ker alebo strom, ktorého kvety okrem dekoratívneho významu majú aj schopnosť liečiť ľudský organizmus. Mám s ňou osobné skúsenosti, tiež pozitívne ohlasy od tých, ktorí ju používali a používajú…Je vhodná pre ľudí, ktorí prechádzajú enzymatickou liečbou, v rekonvalescencii, pooperačných stavoch  alebo v rámci prevencii  pred  ischemickým ochorením. V prvom rade je najväčším zdrojom  flavonoidu rutínu, ktorý je obsiahnutý v rastlinách a pôsobí na pružnosť a pevnosť ciev, je silným antioxidantom /ochrana kolagénu pred voľnými radikálmi/ pomáha pri vstrebávaní vitamínu C, obsahuje minerály a stopové prvky. Odporúča sa ako doplnková liečba pri oslabení ciev v dolných končatinách,  pri tvorbe varixov a ako prírodné antitrombotikum. Pozoruhodné je pôsobenie  Sophory v korelácii s rastlinou Polygonum Cuspidatum /rdesno kopinaté/ známou pre vysoký obsah polyfenolu  resveratrolu. Predmetom výskumu je ich ochranný účinok pred nádorovým bujnením a pri zmiernení  problémov  žien v menopauze v súvislosti s úbytkom estrogénu. Kvet Sophory sa používa ako čaj podľa individuálnej potreby maximálne však 3x denne.

IMG_0836

Baklažánové rolky s kozím syrom

Baklažán je jedna z mojich najobľúbenejších zelenín… a prekvapilo ma v poslednej dobe vyplývajúc z rozhovorov,  že ľudia ju nevedia pripravovať a tak uvádzam jednoduchý recept s použitím klasických surovín u nás dostupných. Baklažán jeme vždy tepelne upravený alebo naložený v octovo-olivovom náleve aby sa predišlo vplyvu solanínu, ktorý dužina  obsahuje. Nikdy nešúpeme šupku !  v nej sa nachádzajú práve najcennejšie polyfenolové látky, ktoré poznáme pod názvom antioxidanty. V určitých odborných kruhoch  ho považujú za superpotravinu  práve pre túto antioxidačnú  aktivitu, ktorá ochraňuje  membrány buniek. V nutrigenomike, odbore, ktorý sa zaoberá pôsobením rôznych látok /aj polyfenolov/ pochádzajúcich  z potravy na ľudský organizmus, baklažán zaradili medzi potraviny s najvyšším počtom xenobodov. Podľa tohto názoru  xenofaktory, /fytoalexíny prevažne polyfenoly / sú  látky ovplyvňujúce  aktivitu génov pre sirtuíny /bielkovina so špecifickou vlastnosťou/.Sirtuíny aktivujú enzýmy, ktorých  úlohou je chrániť  DNA pred poškodením  a následne pred chorobami a rakovinovým bujnením. Pripravujem článok, v ktorom sa budem podrobnejšie venovať tejto téme a takisto chcem uverejniť zoznam týchto potravín a spôsobu prípravy  jedál aby sme využili tieto xenofaktory maximálne pre ochranu nášho zdravia. Však späť k baklažánu,  okrem  tohto významného prínosu je to nízkokalorická zelenina s obsahom draslíka, mangánu, železa, medi a  vitamínov skupiny B a je vhodná i pre malé deti. Upravuje sa väčšinou krátkym opečením na olivovom oleji, v celku v rúre napríklad k príprave baklažánového pyré….

P1080738

P1080741

P1080745P1080747

 Potrebujeme pre 4  osoby:

2 veľké baklažány

15 ks zelenú a fialovú bazalku

200gr kozí syr čerstvý

Olivový olej

Soľ

100gr parmezán strúhaný a lebo tvrdý kozí syr na posypanie

Na prípravu omáčky:

2 cibule /jednu červenú a jednu šalotku alebo aj bielu/

5 lyžíc olivového oleja

800gr kvalitné lúpané paradajky krájané /alebo si môžete paradajky spariť horúcou vodou, ošúpať a nakrájať/

Bobkový list

Korenie

Soľ

Pripravíme si omáčku  tak, že na olivovom oleji orestujeme nakrájanú cibuľku, zalejeme paradajkami, pridáme bobkový list, ochutíme soľou a korením a krátko povaríme cca 20minút.Medzitým  nakrájame baklažán pozdĺžne na plátky, osolíme necháme postáť 5 minút a opečieme na olivovom oleji z oboch strán. Ja prebytočný olej odsajem tak, že opečený baklažán položím na chlieb ale môžete použiť aj servítku. Na každý opečený plátok položíme kozí syr,  lístok bazalky a zavinieme. Poukladáme tesne do keramickej misy či pekáča a zalejeme paradajkovou omáčkou. Povrch posypeme strúhaným syrom a pečieme v teplovzdušnej rúre na 180 stupňov cca 30 minút. Baklažán po zavinutí netreba veľmi ochucovať ale kto chce pikantnú verziu,  môže použiť chilli alebo korenie. V tomto recepte veľmi vyniknú chute paradajok a baklažánu v kombinácii s bazalkou a olivovým olejom naozaj netreba veľmi dochucovať.